JHCon 2012: report

JHCon je najväčšia akcia fanúšikov ZX-Spectra na území strednej Európy, ktorá sa každoročne pred vianocami koná v krásnom malom mestečku Jindřichův Hradec v priestoroch Gymnázia Vítězslava Nováka. Tohtoročného 11. ročníka som sa prvýkrát zúčastnil aj ja... a aj napriek diaľke, ktorú som musel prekonať (630 km), neľutujem!

Na dlhú cestu som vyrazil v piatok 14.12.2012 o 8:00. Zo sebou som si okrem noťasu vzal samozrejme aj naše "slávne" RM-TEAM ZX-Spectrum +2 v pôvodnej škatuli s náhradou kazeťáka za audiosústavu a LED-mapu nastránkovaných baniek. Vzal som ho aj napriek tomu, že už doma vykazoval rôzne známky senility historickej techniky. Napríklad prestal hrať pravý kanál AY (asi iba problém samice jacku), ale vážnejší problém bol, že po zahriatí sa začal divne správať s pripojeným DivIDE. Skrátka, z00move prepovede, že onedlho začnú byť tieto nádherné 30-ročné mašinky čím ďalej tým viac poruchovejšie, sa plnia... :(

Cesta do Bratislavy ubehla ani neviem kedy a o 13:00 som tam úspešne dorazil a keďže sme sa s Busym a Duškym mali stretnúť až o druhej, išiel som si do neďalekého svätostánku konzumu dať Cordon Bleu s ryžou v jednom z rýchlych stravovacích zariadení. Posilnený som sa vrátil na "zberné" parkovisko a popíjajúc kávu som čakal na príchod oboch spolu-cestovateľov. Ako bolo predpokladané, niečo po druhej sme skutočne vyrazili smerom na Rakúsko. Cesta ubiehala pomaly, hlavne preto, že sme asi 2 hodiny strávili prejazdom po predvianočnej, predvíkendovej Viedni, no potom to už išlo svižne aj napriek tomu, že sa večer pokazilo počasie a tvorili sa snehové jazyky.

Keď sme konečne dorazili a vybalili veci z auta bolo už pol siedmej. Na mieste bol Logout, Factor6, diZZy, TDMák a Tau, ktorý sa potom niekam záhadne vytratil. Začala sa riešiť večera: Dlho sme hľadali voľnú reštauráciu, ešte dlhšie čakali na obsluhu, potom na samotné jedlo a to nám ešte bolo "spríjemnené" hlučnou hudbou. Nakoniec, keď dorazili aj Poke, Noby a Tornado, sme sa však spolu úspešne najedli. Návrat na party-place bol iba na chvíľu, pretože sme aj tak onedlho skončili v Udírně kam došiel konečne aj Dex a kde sme pri pive preberali globálnu politickú situáciu až do skorých ranných hodín. :)

V sobotu ráno sa zostava účastníkov uzavrela, keď dorazili uťahaní Mikezt a Ellvis z Berlína. Logout nám zabezpečil raňajky, čo bolo výborné, lebo sa človek nemusí pachtiť hneď zrána hľadať niekde niečo na zjedenie. Po rannej káve, riešení Factorovej súťaže "Poznej demo" a takom klasickom 8-bitovom blbnutí sme sa išli naobedovať do Udírny, kde sme mali reservé, aby sme o 14:00 stihli zlatý klinec JHConu: "1k intro compo" a prednášky.

Burgery v Udírně boli samozrejme skvelé a každý by si dal hneď niekoľko, ale my sme sa už ponáhľali späť na party-place, aby sa mohlo začať 1k intro compo. Ellvis ešte na poslednú chvíľu dorábal svoje intro, dokonca už počas prezentácie intier. Ako prvý prišiel na rad Busy so svojim intro "Fade" a po jeho dopozeraní sme vlastne mohli aj s celým intro-compom skončiť a vyhlásiť víťaza, pretože zas predviedol ekvilibristický výkon nad každým bitom. Tentoraz ešte vyšperkoval hudobné hradlo, ktorým jednoduchý krátky pattern necháva hrať množinou stále iných tónov (pseudo-transponuje) a znie to zas o niečo menej monotónnejšie.

Po ňom prišlo vytriezvenie v podobe môjho nemého intra "Matrix", ktoré síce používa až 63 rôznych znakov (440 bytov), čo najvernejšie napodobňujúcich pôvodné filmové titulky, ktoré som snímok po snímku sledoval snáď stokrát, aby som zachytil aj tie najjemnejšie nuancie celkového chovania matrixového dažďa, no napriek tomu to už dnes asi nikoho nenadchne :)

Nasledovali ďalšie krásne intrá: Mikezt sa predviedol plazmou zapracovanou do Truchetovych dlaždíc, do ktorého som mu mimochodom naslepo a anonymne písal tú jednoduchú melódiu, ktorá tam znie - ovšem ak sa to melódiou dá nazvať. Ďalším pekným počinom boli Lorenzove krivky, ktoré do compa poslali mayhem a skrju z ruskej scény - krásne rýchle vykresľovanie a príjemná hudba s obálkami. Ďalšie príspevky boli: prelet hviezdokopou písmen od Phonexa, Factorov interlacujúci-sa obrázok a Ellvisove plávajúce čiarky :)
Mimosúťažne ešte Busy predviedol svoje 100x spomalené Silence... pardón Song in Lines v BASICu a neskôr večer nakoniec aj Zilog konečne poslal mimosúťažne svoju beeperovskú prerábku ruskej disko-hitovky. Všetky príspevky aj s vyhodnotením nájdete na pouet.net.

Nasledovali prednášky. Ako prvý vystúpil Mikezt, aby nam skúsil vnuknúť nápad s používaním dlaždicových vzorov na atribútovej úrovni, čo nám umožní šetriť výkonom procesora. Nadväzoval tým vlastne aj na svoje 1k intro, ktoré nám pritom predviedol v inej verzii, na ktorej demonštroval práve tú variabilitu, ktorú nám môžu dlaždicové vzory poskytnúť. Nasledujúca Pokeho prednáška však bola pre mňa zlatým klincom večera! Hovoril o číslach s plávajúcou desatinnou čiarkou, ich uložení v pamäti spectra či na PC a práci s nimi, s čím samozrejme v praxi bežne pracujem, ale uchvátil ma spôsob, akým prednášku viedol, ako pracoval s informáciami, slajdmi a nakoniec aj s nami pri riešení príkladov. To bolo niečo, čo som bohužiaľ nezažil za celý čas môjho (krátkeho) pôsobenia na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach.

Takto pekne sa nám skončil hlavný program a po tom, ako sme si odskočili na "poslednú večeru" do Pizzérky, tak sme do noci už len tak blbli. S Nobym, Busym a Mikeztom sme sa zamýšľali nad niektorými efektami a ich realizáciou a nechávali sa inšpirovať niektorými demami. S rozbehaním jedného ruského dema na klasickej 128+2 sme potom s Duškym strávili pár nepekných chvíľ bez výsledku, lebo rusi sú známi prasáci... Celkovo však k ničomu závažnejšiemu už nedošlo.

Nedeľa ráno bola pre mňa už v znamení dvojitej kávy a prípravy na odchod, keďže som mal veci rozťahané po dvoch miestnostiach. Už onedlho prišlo vyhlásenie výsledkov, kde som zistil, že poriadne nepoznám demá a ani demo-maker zo mňa nebude. Obed v Udírně bol opäť skvelý, no čas hral proti mne a začal som odchod trochu ponáhľať. Ešte sme stihli výročnú fotografiu (dokonca aj v 3D!) a už sme sa lúčili. Na cestu späť sme išli o pasažiera naviac - Ellvis smeroval na sviatky domov. Do Bratislavy sme nakoniec dorazili až niekedy pred ôsmou večer, ja som ako bonus vychytal tú najhustejšiu hmlu na severnej D1, po ceste som ešte vysadil Ellvisa, krátko navštívil priateľov v Žiline, ktorí ma nasýtili (ďakujem!) a do Košíc som pri mrznúcej hmle dorazil v pondelok o 3:00 nadránom.

Čo napísať na záver? JHCon som proste chcel zažiť, pretože sa mi odjakživa páčilo v akom termíne a na akom peknom mieste sa koná, tiež, že si každý túto spektristickú akciu pochvaľoval vo svojich reportoch a preto ma to tak veľmi lákalo, keďže som svoje najkrajšie roky prežil za Speccy a vždy sa cítim primárne ako spektrista (na rozdiel od brácha Romana, aj keď si Poke nikdy nezabudol podpichnúť ;). Teraz som to zažil a bolo skutočne skvele. Poďakovať musím hlavne Logoutovi za výbornú organizáciu a úlohu skvelého sprievodcu mestom ;)